Nízkomolekulárny heparín

Nízkomolekulárny heparín (LMWH-Low molecular weight heparín) je druhom antikoagulačných liekov, ktoré sa používajú na prevenciu a liečbu žilového tromboembolizmu, liečbu srdcového infarktu, u liečby povrchového zápalu žíl a pre prevenciu cievnej mozgovej príhody u pacientov s fibriláciou predsiení. Heparín je prirodzene sa vyskytujúci polysacharid, ktorý pôsobí proti koaguláciu tj. Proti procesu, ktorý vedie k trombóze. Nízkomolekulárne heparíny sa vyrába zvyčajne procesom depolymerizácia z heparínu. Najznámejšími nízkomolekulárnymi heparíny sú Fraxiparin (nadroparín), Clexane (enoxaparín) a Fragmin (dalteparínom).

Nízkomolekulárny heparín a jeho aplikácie

Sú podávané formou podkožnej injekcie. Pacient si môže po zacvičenia aplikovať sám prostredníctvom už od výrobcu pripravené injekčné striekačky s dávkovačom, podobne ako si diabetik sám aplikuje inzulín. Aplikujú sa najčastejšie do kože brucha či stehien. Pri dlhšie trvajúcej aplikácii sa môžu tvoriť modriny čo je dôsledkom vlastného protisrážecího pôsobenia lieku.

Na rozdiel od warfarínu ich účinok nastupuje už za krátku dobu po aplikácii a trvá cca 12-24h. Využívajú sa teda ak je potrebné navodiť okamžitý protizrážanlivý účinok, ktorý je relatívne krátkodobý. Nízkomolekulárne heparíny sa zvyčajne používajú na prevádzanie pacienta na warfarín a naopak. Účinok warfarínu totiž nastupuje až po niekoľko dňoch užívania a teda súčasné podávanie nízkomolekulárneho heparínu pomáha túto dobu preklenúť.

Liečbu väčšinou nie je treba často laboratórne kontrolovať a je tu nižšie riziko krvácania. Opatrnosť v dávkovaní je potrebné najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek.

[Celkem: 2    Průměr: 4/5]